Nepravý šarlach u detí: Všetko o štvrtej detskej chorobe

7 detských chorôb

S pomenovaním „piata choroba“ či „šiesta choroba“ ste sa už určite stretli. O čo však ide a prečo sú choroby vlastne číslované? Číslovanie typických detských chorôb pochádza z čias začiatku 20. storočia. V tom čase sa o chorobách nevedelo toľko ako teraz, a tak sa niektoré z nich označovali číslami za účelom lepšieho rozlíšenia. S rozvojom medicíny sa choroby začali pomenúvať podľa ich pôvodcu či príznakov a od číselného označenia sa aj v ľudovej reči začalo upúšťať. U niektorých ochorení (napríklad u piatej choroby) sa však „neoficiálny“ číselný názov stále drží.

Tento súbor chorôb spájajú hneď dve veci – ide o choroby prejavujúce sa vyrážkou, ktoré najčastejšie postihujú malé deti:

Vo 4. časti nášho seriálu o 7 detských chorobách sa zoznámime so štvrtou chorobou, ktorú poznáme pod niekoľkými názvami – pseudošarlach, nepravý šarlach, pseudoskarlatina či Filatov-Dukeho choroba. Niektoré zdroje ju označujú aj ako „choroba, ktorá neexistuje”.

Čo je štvrtá detská choroba?

Štvrtá choroba, tiež nazývaná pseudošarlach, nepravý šarlach, pseudoskarlatina či Filatov-Dukeho choroba, bola popísaná na konci 19. storočia. Vo svete medicíny bola prijatá približne v rovnakom čase ako choroba tretia (rubeola) a piata (infekčný erytém). Na rozdiel od týchto chorôb však existencia pseudošarlachu nebola preukázaná a od 60. rokov už zmienky o nej úplne zmizli z učebníc.

Existuje štvrtá choroba?

Štvrtá choroba nie je odborníkmi všeobecne uznávaná a v súčasnosti sa nepovažuje za samostatnú chorobu.

• Dr. Keith Powell v roku 1979 navrhol, že štvrtá choroba bola vlastne Ritterov syndróm (známy tiež ako syndróm popálenia kože), ktorého pôvodcom je Staphylococcus aureus (tiež zlatý stafylokok). Aj keď bola teória presvedčivá, o jej správnosti sa môže diskutovať, pretože obsahuje množstvo nejasností.

• Podľa autorov štúdie z roku 1991, ktorá sa zameriavala na opätovnú interpretáciu dát o štvrtej chorobe, pseudošarlach nikdy neexistoval. Prípady výskytu štvrtej choroby mali byť zle diagnostikované a v skutočnosti sa malo jednať o ružienku či šarlach. K chybnej identifikácii štvrtej choroby došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku nedostatočnej úrovne vedy a lekárstva v tom čase.

Príznaky štvrtej choroby

Pseudošarlach v 19. storočí nezávisle na sebe „objavili“ ruský pediater Nikolaj Filatov a anglický lekár Clement Dukes (odtiaľ názov Filatov-Dukeho choroba). Dukes označil štvrtú chorobu za novú vyrážku objavujúcu sa v detskom veku, ktorá sa vyznačovala príznakmi ružienky či šarlachu. Vyrážka mala byť sprevádzaná:

• opuchom a bolesťou v krku,
• horúčkou
• a následným šupinatím a olupovaním kože.

Definícia tzv. pseudošarlachu či nepravého šarlachu však pre množstvo vedcov nebola dostatočná. Existencia pseudošarlachu teda nikdy nebola jednoznačne preukázaná. Vedci v roku 1991 dospeli k záveru, že prípady štvrtej choroby bol

Pôvodca štvrtej choroby

Skutočného pôvodcu pseudošarlachu dnes už nezistíme. V čase, keď bola štvrtá choroba definovaná, totiž veda nebola na takej úrovni ako dnes.

Zdroje uvádzajú hneď niekoľko možných pôvodcov ochorenia:

• Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok) – pôvodca syndrómu popálenia kože (Ritterov syndróm),
• enterovírusy (echovírusy, vírusy coxsackie) – pôvodcovia siedmej choroby (syndróm ruka-noha-ústa),
• Rubivirus (vírus ružienky) – pôvodca ružienky.

Liečba štvrtej choroby

Ak sa u vášho dieťaťa objavila vyrážka, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o inú zo 7 detských chorôb. Pseudošarlach sa totiž nepovažuje za samostatné ochorenie. 

Ochorenie s istotou diagnostikuje pediater, ku ktorému dieťa radšej objednajte telefonicky, aby ste zabránili prípadnému šíreniu nákazy v čakárni. Liečba väčšiny vyrážkových ochorení spočíva v zmierňovaní symptómov kombináciou režimu odpočinku a liekov proti bolesti.

Záverom

Pseudošarlach sa dnes nepovažuje za samostatné ochorenie. To, s ktorým ochorením bol kedysi zamieňaný, nie je úplne jasné – mohlo ísť o inú vyrážkovú chorobu (ružienku, šarlach, syndróm ruka-noha-ústa) či syndróm popálenia kože. 

V dnešnej dobe má štvrtá choroba skôr historický význam – je príkladom toho, ako veda pokročila a odhalila nedostatky vedeckých poznatkov, ktoré následne viedli k chybným diagnózam (v tomto prípade dokonca k objavu novej choroby). Štvrtá choroba je teda dôkazom pokroku lekárskej vedy.

Čerpáme z nezávislých a dôveryhodných zdrojov. Presvedčte sa:

https://academic.oup.com/aje/article-abstract/134/6/628/196746

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(00)03623-0/fulltext